Nadzemná časť cibuľových a hľuznatých rastlín vyrastá z cibule, alebo hľuzy uloženej v rôznej hĺbke pod povrchom pôdy.
Cibuľa - je vlastne premenenou stonkou. Obsahuje všetky časti z nej vyrastajúcej rastliny (stonka, listy, kvety). Tieto základy nadzemných orgánov sú ukryté vo vnútri cibule, a sú obalené zdužnatenými šupinami. Šupiny sú vlastne listy alebo listové pošvy. V cibuli jednak chránia jemné a mimoriadne krehké zárodky budúcich nadzemných častí rastliny, jednak majú funkciu zásobnú: ukladajú sa do nich asimiláty sťahujúce sa z listov. Pri mnohých rodoch sú zdužnatené šupiny cibule obalené niekoľkými kožovitými až papierovými pevnými vrstvami za účelom chrániť cibuľu pred vyschnutím. Takto sú chránené napríklad cibule tulipánu. U niektorých sú chránené pevným obalom (snežienka, korunkovka, ľalia). Ide prevažne o rastliny rastúce vo vlhších pôdach, a preto musia byť chránené pred vysychaním.
Budúce nadzemné orgány rastlín sedia na veľmi dôležitej časti cibule, tzv. podpučí, ktorú tvoria spodné vyrastajúce korene.
Hľuza - vnútro hľuzy nie je zložené z dužnatých šupín ako u cibule, ale tvorí ho takmer jednoliata, spočiatku mäkká hmota obsahujúca živiny. Základy nadzemných orgánov nie sú vo vnútri, ale sú na povrchu hľuzy vo forme púčikov, ako budúci výhonok (šafran). Púčiky sú malé, často sotva viditeľné. Hľuzy sa môžu rozrezať na časti (z ktorých každá musí mať aspoň jeden púčik) a použiť na ďalšie množenie. Ako príklad rozrezania hľuzy pred výsadbou môže poslúžiť zemiak, begónia, sasanka.
Hľuzy majú podľa druhu rastliny rôzny tvar. Sú oválne, valcovité, vajcovité, hruškovité, vretenovité a kužeľovité. Sú obalené tenkou alebo silnou kožovitou vláknitou alebo plstnatou pokožkou.
© Copyright Cibuloviny.sk. Bez povolenia nekopírovať.